Rýchly rozvoj spoločnosti, ktorého sme dnes svedkami, či už v aspekte technickom, informačnom, komerčnom, sociálnom alebo duchovnom, si nevyhnutne vyžaduje zmenu výchovno-vzdelávacieho procesu.

Zefektívniť vzdelávanie možno niekoľkými zásadnými inovatívnymi prvkami: zmenou cieľov, zmenou vzťahu k dieťaťu, zmenou prostredia.

Zmena cieľov sa týka hlavne profilu vzdelaného človeka. Ak v minulosti bol za človeka vzdelaného považovaný ten, kto mal veľa vedomostí a hovoril viacerými jazykmi, dnes to treba doplniť požiadavkou tzv. kultivácie osobnosti. Ak totiž človek, ktorý má dve vysoké školy a ovláda päť cudzích jazykov, dá svoje schopnosti v prospech nehumánnych cieľov, nemôže byť považovaný za vzdelaného. Ako však kultivovať osobnosť dieťaťa, ak je od útleho veku jeho dôstojnosť a sebadôvera potláčaná autoritatívnym školským systémom, kde stredom diania je učiteľ? Treba zmeniť vzťah k dieťaťu. Preto Montessori pedagogický systém vychádza z pedocentrizmu a dopĺňa ho tretím inovatívnym prvkom, ktorým je tzv. pripravené prostredie.

Triedy sú vybavené špeciálne vyvinutými pomôckami, ktoré deti motivujú a rozvíjajú ich zmysly a intelekt.

Školský systém vzhľadom na svoju mohutnosť zákonite nebude reagovať v inovačnom procese tak pružne ako alternatívne systémy.

My dnes, po sto rokoch praxe Montessori pedagogiky vo svete, môžeme k nej citlivo priradiť niektoré pozitívne prvky tradičnej pedagogiky, ktoré táto nesporne má. Základná myšlienka vychádza z poznania, že vo vnútri dieťaťa leží osud budúcnosti. V období detstva sa tvorí budúca osobnosť a preto je výchovný a vzdelávací proces pre dieťa skúsenosťou na celý život.

Manipulatívna pedagogika už dávno netvorí základ vzdelávacích systémov vo väčšine vyspelých demokratických krajín. Zameriavame sa preto na výchovu k ľudskosti, rozvoj slobodnej, zodpovednej a šťastnej bytosti.