Spoločenská otázka

detstva musí preniknúť

hlboko do nášho

vnútra. Musí prebudiť

naše svedomie a
vyprovokovať nás k
činnosti.

Dieťa nie je
cudzinec, ktorého
pozorujeme zvonka.
Detstvo ostáva
najdôležitejším prvkom
aj v živote
dospelého,
pretože sú to práve
prvé roky života, kedy
je človek
najvýraznejšie
formovaný. Životný
štýl dospelého je
priamo závislý na
spôsobe života, ktorý
musel viesť ako dieťa.

Naše chyby dopadajú na
naše deti a trvale ich
poznamenávajú. My
zomrieme, ale naše
deti budú ďalej trpieť
následkami našich
omylov.

Čokoľvek postihne
dieťa, postihne
zároveň celé ľudstvo,
pretože sú to práve
tajomné a citlivé
miesta detskej duše,
kde dochádza k
výchove, vzdelávaniu a
rastu človeka.

 

M. Montessori

 

image

Maria Montessori sa narodila 31. augusta 1870 v Taliansku. Vďaka matke sa v nej už v detstve vyvinulo hlboké sociálne cítenie. Po maturite na prírodovedecko - technickej škole začala študovať na lekárskej fakulte a v roku 1896 ako prvá žena v Taliansku promovala na lekárku. Týmto krokom potvrdila spoločnosti svoj názor, že ženy sú rovnako schopné ako muži, len potrebujú ku svojej realizácii vhodné podmienky. Popri lekárskej práci sa venovala aj výskumnej činnosti a so svojimi prednáškami sa aktívne zúčastňovala medzinárodných kongresov za práva žien v Nemecku, Taliansku a Anglicku.


Po zakončení štúdia pracovala dva roky ako asistentka na univerzitnej psychiatrickej klinike v Ríme. V tomto období zistila, že duševne postihnuté deti sú vychovateľné. Neskôr riadila Modelovú školu založenú Lekársko pedagogickým inštitútom pre vzdelávanie učiteľov pracujúcich s postihnutými deťmi. V tejto škole experimentálne preverovala didaktický materiál, ktorý neustále upravovala podľa potrieb detí. Zároveň si overovala špecifické metódy, určené hlavne k výchove a vzdelávaniu duševne postihnutých detí. V roku 1902 ukončila Maria štúdium pedagogiky, experimentálnej psychológie a antropológie na univerzite v Ríme. Pôsobila tu aj ako profesorka biológie a antropológie v rokoch 1904 a 1908.


Stále viac sa venovala práci s postihnutými deťmi a došla k presvedčeniu, že jej skúsenosti a metódy práce budú mať ešte väčší úspech u zdravých detí. V januári roku 1907 bola otvorená prvá škola v chudobnej rímskej štvrti San Lorenzo. Dostala meno Casa dei bambini (Dom detí). Význam tejto školy bol pedagogický a sociálny zároveň. Rodičia sa mohli pokojne venovať svojej práci a učitelia im poskytovali cenné rady k výchove detí. Vo veľkej miestnosti sa deti vo veku 3 až 7 rokov hrali s množstvom pomôcok, ktoré boli pre nich voľne k dispozícii.


Maria poznala, že práca učiteľov je príliš ovplyvnená vzdelaním starej školy, preto v roku 1911 sa vzdáva lekárskej praxe a výlučne sa venuje rozšíreniu svojej metódy. Spočiatku bola Metóda vedeckej pedagogiky zavedená na talianských a švajčiarských národných školách.


Od roku 1912 sa začali usporiadavať prvé medzinárodné vzdelávacie kurzy pre učiteľov a vychovávateľov. Počas svojho 20 - ročného pobytu v Španielsku tu otvorila mnoho materských škôl. Medzitým vznikali školy v Anglicku, Francúzsku, Belgicku, Holandsku, Rakúsku, USA, škandinávskych štátov, ... Bolo založených niekoľko montessoriovských národných spoločností a školských zariadení.


V  1929 roku so svojím synom Mariom (žil v rokoch 1898 a 1982, neskôr so svojou dcérou Renilde rozvíjal pedagogický odkaz svojej matky) zakladá Medzinárodnú Montessori spoločnosť (AMI - Association Montessori Internacionale). AMI do roku 1935 pôsobila v Berlíne a následne bola premiestnená do Londýna až do roku 1945. Dnešné sídlo spoločnosti je v Amsterdame. Jej úlohou je, ako to bolo na počiatku, organizovať vzdelávacie kurzy, koordinovať spoluprácu národných združení a spoločností a šíriť montessoriovské idey.


So zhoršovaním politickej situácie v 30 tych rokoch 20 storočia a počas vojny sa činnosť Montessori škôl a spoločností v krajinách európy postupne oslabovala, niekde úplne zanikla.


Aj vo svojom pokročilom veku, stále plná optimizmu, sily a odhodlania vzdelávať učiteľov svojou metódou opúšťa Európu a v roku 1939 sa vydáva na cestu do Indie, kde už v tej dobe pôsobilo silné montessoriovské hnutie. Vrátila sa až po vojne v 1946 roku. O dva roky neskôr podnikla cestu na Cejlón a ďalšie vzdelávacie kurzy viedla v Pakistáne. S konečnou platnosťou sa v roku 1950 natrvalo vrátila do Európy a podnikla prednáškové turné v Nórsku a Švédsku.

 

image

 

V 1951 roku organizovala posledný medzinárodný Montessori kongres v Londýne. V rovnakom roku sa v Insbruku uskutočnil aj posledný vzdelávací kurz pre učiteľov a vychovávateľov, ktorý ešte riadila Maria Montessori.


Za svoju celoživotnú humanisticky orientovanú prácu bola v 1950 roku odmenená Nobelovou cenou mieru.


Zomrela 6. mája 1952 v holandskej dedinke Nordwijk aan Zee a tu bola na vlastnú žiadosť aj pochovaná. Do náhrobného kameňa sú vytesaná tieto slová:


Prosím, milé deti, všetky vy,
ktoré môžete, budujte so mnou mier
medzi ľuďmi na celom svete.

 


Máte nejaké otázky? Chcete poslať ďalšie informácie? Máte pre nás nejaké rady? Napíšte nám prosím. Stačí kliknúť...